Človek sa ani nenazdá a rok s rokom sa každú chvíľu stretá. Mám pocit, že čím som staršia, tým mi ten čas rýchlejšie

ubieha. Akoby sa všetko odohrávalo v jednom rýchlom fi lme. Meníme čokoládové mikulášske fi gúrky za veľkonočné zajačiky.

A tak rôčky pribúdajú a .... pribúdajú. Vidíme to na svojich najbližších. Našim rodičom rednú vlásky a nadobúdajú

striebristé odtiene, spokojné a usmiate tváre im hĺbia vrásky. A naše ratolesti? Tie nám rastú do výšav a tvária sa, že

nás už veľmi nepotrebujú. Niektoré nám vyletia z rodného hniezda a zakladajú si svoje rodiny. My sa len s iskrou v oku

prizeráme a želáme im len to najlepšie. Zvykáme si na nové životné roly – roly svokrovcov, starých mám a starých otcov.

Musím priznať, že táto rola je najkrajšia.